Pozemková kniha:
Od roku 1856 sa začalo evidovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to zápismi do pozemkovej knihy. Evidovali sa vlastníci, pozemky, všetko rozdelené podľa jednotlivých katastrálnych území. Pozemkovú knihu pre konkrétne katatrálne územie nájdeme v archíve príslušného Katastrálneho odboru okresného úradu. Obdobne ako na liste vlastníctva sa v časti A evidovali nehnuteľnosti – pozemky a stavby s číslom, časť B – vlastníci a časť C – ťarchy. Cesty, vodné toky a podobne sa do pozemkovej knihy neevidovali a označujeme ich ako tzv. neknihované parcely.
Vojnové roky 1945 – 1948
Došlo ku konfiškácií majetku Nemcov, Maďarov, zradcov, kolaborantov a všeobecne nepriateľov československého národa. Vo výmeroch o vlastníctve pôdy (prídeloch) boli jednotliví prídelcovia uvedení v takom istom tvare, ako aj v pozemkovej knihe.
Do konca roku 1950
Používal sa vkladový princíp zápisu. Návrh podávali budúci vlastníci, avšak zápisy do pozemkovej knihy musel schváliť súd.
Od 1. januára 1951 do 31. marca 1964
Došli k zrušeniu vkladového princípu a nahradil ho osvedčujúci princíp. Ľudia už neboli nútení zapisovať verejné listiny, ktoré preukazovali vlastníctvo k nehnuteľnostiam do pozemkovej knihy, bolo to len ich možnosťou.
Od 1. apríla 1964 do 1. januára 1993
Zastavenie zápisov do pozemkovej knihy, ktorá bola nahradená evidenciou nehnuteľností. Vznikla povinnosť uvádzať pri vlastníkoch dátum narodenia pre ich lepšie identifikáciu.
Od 1. januára 1993 dodnes
Každá zmluva, ktorou dochádza k vzniku, zániku alebo zmene vlastníckych práv k nehnuteľnostiam sa musí doručiť príslušnému Katastrálnemu odboru Okresného úradu v danej pôsobnosti. Daná zmluva je zavkladovaná právnikom, zamestnancom Katastrálneho odboru s vkladovými skúškami a oprávnením rozhodovať o vlastníctve, ktorý posudzuje, či daná zmluva spĺňa všetky náležistosti podľa aktuálneho znenia zákona. Nehnuteľnosti sa evidujú v elektronickej forme na liste vlastníctva, pričom vlastníci sú jednoznačne identifikovaný pomocou rodných čísel.
